Skoro som prišiel o dcéru

Autor: Pavol Gašper | 25.8.2014 o 11:20 | Karma článku: 13,11 | Prečítané:  3238x

Spočiatku príbeh, ako mnoho iných. Dcéra sa dohodla s kamarátkou z Nemecka, že ju príde navštíviť cez letné prázdniny. Dohodli si podrobnosti - dátum príchodu, program, dátum odchodu. Všetko išlo ako po masle.

Dokonca aj cestovné lístky v autobuse sa podarilo zabezpečiť v dostatočnom predstihu. A presne na mieste, kde to chcela. Za vodičom, na sedadle číslo 2, aby boli dvere nablízku, keby jej bolo nevoľno.

Nadišiel deň D. Na autobusovej stanici bola pol hodiny pred plánovaným odchodom. Ako čas šiel a ďalší cestujúci nechodili, začalo byť všetko čudné. Skontrolovala si teda cestovný lístok a ... zistila, že autobus odišiel pred dvom hodinami. Jednoducho si nezapamätala čas odchodu. Po márnych pokusoch spojiť sa s prepravnou spoločnosťou a dohodnúť možné zdržanie autobusu sme to pustili. Veľmi si to vyčítala. Ako sa to len mohlo stať? Veď si pozrela všetky podrobnosti cesty, pamätala si časy prestupov a čísla nástupíšť a pamäť má výbornú, takmer fotografickú! Ale čas odchodu...?

Zmierili sme sa so stratou niekoľkých desiatok eúr. A znova išlo všetko ako po masle: rezervovali sme miesto v ďalšom autobuse, podarilo sa nám spojiť s hostiteľmi a oznámiť zmenu príchodu, čo im dokonca vyhovovalo.

Teraz sme už na lístok pozerali všetci a uistili sa, že čas odchodu si pamätáme. Pred odchodom z domu zistila, že ak by bola odišla plánovanou linkou, zabudla by si doma niekoľko dôležitých vecí. Takže všetko bolo v najlepšom poriadku. Odprevadili sme ju na stanicu, pomohli naložiť batožinu, zamávali jej v odchádzajúcom autobuse. A šli sme spať. Cesta jej ubiehala dobre. Aj prestup bol presne podľa plánu. Príjazd do cieľovej stanice sa začal spomaľovať a poslednú polhodinu išli temer krokom. Diaľnica bola preplnená. Začali sa prázdniny, cestu rekonštruovali a navyše tam bola akási nehoda. S meškaním dorazili do cieľa a konečne sa radostne zvítala s priateľkou a jej príjemným otcom s umeleckým výzorom podobným Albertovi Einsteinovi. Po radostnom zvítaní jej povedali, že autobus, ktorým mala pôvodne cestovať, havaroval.

Počiatočný úľak sa premenil na opatrnú radosť a hlboký výdych.

Docestovali domov a až tam jej v pokoji ukázali správy a zábery zo spomínanej nehody.
Autobus idúci po diaľnici začal prudko brzdiť kvôli dopravnej situácii a regulácii dopravy. Za ním idúci autobus, v ktorom mala cestovať moja dcéra, doň zozadu narazil. Spolu prerazili zvodidlá a zrámovali ďalší mikrobus. V poslednom rade brzdiaceho autobusu zomreli traja ľudia. V „našom“ autobuse zahynul vodič a steward. Cestujúci z prvých dvoch radov boli buď mŕtvi alebo ťažko zranení. Spolu osem mŕtvych na mieste, ďalší dvaja po prevoze do nemocnice.

Keď sme sa to dozvedeli, museli sme to riadne predýchať. Ako ľahko vieme na všetko nadávať a byť nespokojní, keď sa nám niečo nedarí tak, ako si predstavujeme. A pritom Boh to má „pod palcom“. Som mu vďačný, že mi nechal dcéru nažive.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?