Prečo niekedy deti jedia viac

Autor: Pavol Gašper | 26.9.2014 o 6:06 | Karma článku: 5,27 | Prečítané:  1384x

Všimli sme si to rovnako, ako každý rodič. Niekedy deti jedia viac, niekedy menej. Okrem choroby, duševnej nepohody a iných faktorov, ktoré sú bežne známe, sme narazili na jeden zvláštny faktor, ktorý neskúmala ani akadémia vied.

Pred dvoma aj troma rokmi sme boli na dovolenke v Chorvátsku a tam deti veľmi nejedli. Ani my. Pripisovali sme to teplu. Bolo to normálne, aj keď pomerne zvláštne. Minulé leto sme strávili na Slovensku. A opäť deti nejedli. To už bolo zvláštnejšie, ale stále sa to dalo zdôvodniť virózami, zmenou prostredia – jedni starí rodičia, druhí starí rodičia, tábor ... – a podobnými faktormi. Ale už to začalo byť nápadné. Ani tieto prázdniny neboli iné. Spotreba potravín bola badateľne nižšia, než cez školský rok. „Možno deti podrástli a nepotrebujú toľko jesť, ako v čase búrlivejšieho vývinu,“ mysleli sme si. Lenže na naše prekvapenie s nástupom do školy sa zvýšil aj apetít a všetko sa vrátilo do starých koľají. Bliklo mi: „Bude to súvisieť so školou.“

Každý vedecký objav začína pozorovaním a popisovaním faktov, ich rozborom a hľadaním súvislostí. Ten náš začal tiež tak. Nášmu pozorovaniu nemohlo uniknúť, že kým cez prázdniny deti jedli na raňajky, obed a večeru to, čo obvykle a na desiatu a olovrant jablko alebo niečo podobného, ak vôbec niečo, tak teraz si na desiatu berú do školy aj niekoľko krajcov chleba, na obed si v škole pýtajú dupľu a na večeru niekedy tiež. Ukazuje to naozaj na školu. Šikanovanie sme vylúčili, tým sme si už prešli a poznali by sme to. Na vyučovanie sa pripravujú, učia sa výborne, takže ani maškrty pre spolužiakov za „pomoc“ to nebudú ...

Lámali sme si hlavy, ale márne. Ako pri mnohých objavoch, aj teraz zapracovala náhoda. Keď sme len tak sedeli a rozprávali sme sa, čo majú v škole nového, ako prebieha výuka, čo robia cez prestávky, s kým sa kamarátia a podobne, hovorili deti o svojich zážitkoch. Jedna skutočnosť z toho všetkého trčala: na rozličné predmety majú špecializované učebne – jazykovú, zemepisnú, chemickú, fyzikálnu, ... nemalo to konca kraja. Týchto špecializovaných učební z roka na rok pribúda podľa toho, ako škola dostane grantové peniaze na vybavenie. Lenže samotná budova školy sa nezväčšuje. Špecializovaných učební stále pribúda, lebo peniaze treba minúť, a tak sa tieto triedy zriaďujú nie ako laboratórne učebne, ale menia sa obyčajné učebne na tie špeci. Výsledkom je, že žiaci nemajú „domovskú“ triedu, nemajú si kde odpočinúť cez prestávku, celý čas v škole sú v strehu alebo v pohybe – cez hodiny aj cez prestávky.

Deklarovaný zámer zvýšiť úroveň výuky predmetov dospel do štádia, kedy technika v škole presahuje schopnosti pedagógov – nie všetkých, musím priznať. Je problém zapnúť projektor, pripojiť ho na notebook, premietnuť prezentáciu, ... Niečo z toho vedia žiaci lepšie, než ich učitelia.

V škole riaditeľ vyhlásil projekt „demokratická škola“ a nechal žiakov hlasovať o niektorých otázkach týkajúcich sa školy. Aj o zriaďovaní špecializovaných učební. Žiaci súc poučení skúsenosťami z iných škôl preferovali zriaďovanie týchto učební v obmedzenom rozsahu, aby si aspoň cez niektorú prestávku mali kde oddýchnuť. Vedenie školy súhlasilo. Ale len na čas. Keď prišla možnosť čerpať ďalšie peniaze, demokracia skončila. A tak sú teraz deti v škole buď v strehu alebo v pohybe. To vyriešilo dva problémy školy: keď žiaci nemajú voľno, majú menej času na hlúposti a na ničenie vybavenia školy a, a to asi hlavne, zase si niekto pripísal zásluhy za čerpanie eurofondov.

   A navyše nám, rodičom, odľahlo:

  deti znova začali výdatne jesť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?